Mnoho ľudí si stále zamieňa zdravú starostlivosť o seba s otvorenou sebaláskou, čím kladú mínu do základov svojich vzťahov.
Obetujú svoje záujmy, očakávajúc vďačnosť, a nakoniec sa dočkajú len vyhorenia a nevôle, uvádza .
Skutočná sebaláska nemá nič spoločné s narcistickým narcizmom. Je to skôr silný vnútorný základ, ktorý vám umožní prežiť búrky a vážiť si seba samého aj vo chvíľach konfliktov.
Pixabay
Psychológovia upozorňujú, že človek, ktorý si neváži sám seba, podvedome premieta tento postoj na svojho partnera. Ťažko verí v úprimnosť komplimentov a neustále čaká na nejaký úlovok, čo v páre vytvára toxickú atmosféru úzkosti.
Takýto človek je ako dom s vratkými základmi, ktorý neustále vyžaduje podporu zvonka. Akýkoľvek závan vetra – kritika, nevšímavosť partnera – spôsobuje, že sa otriasa v zemi. Jeho nálada a sebavedomie začnú katastrofálne závisieť od každého slova a pohľadu milovanej osoby.
Zbavený svojho vnútorného jadra upadá do spoluzávislosti, bez stopy sa rozpúšťa v tom druhom. Namiesto dvoch celistvých osobností vzniká jedna nestabilná konštrukcia, v ktorej sa obaja strácajú. Partner v takomto páre často pociťuje zdrvujúcu ťarchu zodpovednosti za šťastie niekoho iného.
Pároví terapeuti často zdôrazňujú, že schopnosť povedať „nie“ a presadiť si osobné hranice je aktom sebalásky a vzťahovej lásky. Nie je to múr, ale skôr breh rieky, ktorý bráni tomu, aby sa chaoticky vyliala a zničila všetko okolo. Tam, kde neexistujú hranice, sa láska postupne mení na bažinu, v ktorej sa utopí individualita aj vášeň.
Keď si človek skutočne váži sám seba, nedovolí, aby sa s ním zaobchádzalo znevažujúco, ale ani sa nesnaží ponižovať svojho partnera. V jeho prítomnosti sa ostatní ľudia mimovoľne začnú cítiť pokojnejšie a sebavedomejšie. Nevyžaduje si neustále potvrdenie svojej dôležitosti, pretože tento pocit nosí v sebe.
Jeho sebadôvera sa stáva magnetickou silou, ktorá priťahuje rovnaký zrelý postoj. Zdraví partneri intuitívne rozpoznávajú túto vnútornú celistvosť a usilujú sa o ňu. Vzťahy sa zbavujú záťaže vzájomných sťažností a manipulácie.
Sebaláska sa prejavuje v maličkostiach: v schopnosti stráviť večer osamote bez pocitu viny, v schopnosti vybrať si prácu a koníčky, ktoré prinášajú radosť. Neznamená izoláciu, ale napĺňa náš spoločný čas novými farbami a témami na rozhovor.
Zaujímavý, bohatý život každého z partnerov sa stáva spoločným majetkom a zdrojom nekonečného spoločného záujmu.
Známy psychoterapeut raz povedal, že druhého človeka môžeme milovať len tak, ako milujeme sami seba. Táto myšlienka sa zdá paradoxná len na prvý pohľad. Snaha dať niekomu inému to, čo nemáte, je odsúdená na neúspech a vedie len k emocionálnemu vyčerpaniu.
Naplnením svojej vnútornej nádoby sa človek dokáže podeliť so svojím partnerom bez výčitiek a skrytých účtov. Jeho láska sa stáva bezpodmienečným darom, a nie transakciou s očakávaním vzájomnej investície.
Takýto vzťah prestáva byť bojiskom ambícií a stáva sa bezpečným prístavom.
Prečítajte si tiež
- Čo sa stane, ak sa vo vzťahu vytratí priateľstvo: prečo vášeň nestačí
- Prečo potrebujeme „jazyk lásky“: ako prestať hovoriť rôznymi dialektmi
