Táto rozkošná póza naklonenej hlavy dokáže roztopiť srdce aj toho najprísnejšieho človeka.
Podľa korešpondenta sa však za týmto fotogenickým gestom skrýva zložité fungovanie psej inteligencie a fyziológie, nielen snaha vyzerať roztomilo.
Najlogickejšou teóriou sa zdá byť, že psy to robia preto, aby lepšie počuli. Štruktúra ich ušného bubienka im umožňuje nasmerovať uši v smere zdroja zvuku a mierny náklon hlavy im môže pomôcť presnejšie určiť známy povel alebo intonáciu. Platí to najmä pre slová, ktoré si zviera spája s prechádzkou alebo jedlom.
Ďalšia, nemenej presvedčivá teória, súvisí so zvláštnosťami videnia. Dlhé papule mnohých plemien vytvárajú priamo pred nosom akési „slepé miesto“, ktoré nám bráni vidieť spodnú časť ľudskej tváre. Zaklonením hlavy si pes jednoducho zlepší zrak, aby videl to najdôležitejšie – ústa svojho majiteľa, ktoré sú zdrojom reči a emócií.
Štúdia maďarských vedcov z Univerzity Eötvösa Loránda zistila, že psy, ktoré pri kontakte s ľuďmi častejšie nakláňajú hlavu, dosahujú lepšie výsledky pri zapamätávaní si mien hračiek. To naznačuje, že toto gesto môže byť vonkajším znakom sústredenia a procesu vybavovania.
Možno predpokladať, že v tomto momente mozog zvieraťa aktívne spracováva známy zvuk a snaží sa ho priradiť k určitému významu alebo očakávaniu. Nie je to len reflex, ale prejav zapojenia sa do komunikácie. Takéto psy nielen počúvajú, ale skutočne sa snažia porozumieť.
Sociálny aspekt by sa nemal podceňovať. Šteňatá sa rýchlo naučia, že určité správanie vyvoláva pozitívnu reakciu ľudí – úsmevy, láskavé reči, pohladenie. Nakláňanie hlavy, hoci spočiatku ide o mimovoľné gesto, sa ľahko etabluje ako úspešná sociálna taktika.
Zviera sa doslova naučí byť pre svojho pána zrozumiteľné a príjemné. Vidí, že jeho gesto je považované za roztomilé, a opakuje ho znova, aby predĺžilo interakciu a získalo časť pozornosti. Je to dôkaz hlbokého citového puta medzi druhom, ktorý bol domestikovaný pred desiatkami tisíc rokov, a človekom.
Jedného dňa mi môj sused na vidieku, ktorý vlastní starého španiela, rozprával zábavnú príhodu. Jej pes, zvyčajne flegmatický, vždy ožil a pobavene naklonil hlavu na stranu, keď vzala do rúk jeho vodítko. Reakcia bola rovnaká, aj keď to urobila potichu, len tým, že ho vytiahla zo skrine.
Tento prípad potvrdzuje, že niekedy môže byť gesto súčasťou celého komplexu správania súvisiaceho s očakávaním príjemnej udalosti. Stáva sa nemou, ale veľmi výrečnou otázkou: „Ideme?“. Pri pohľade do týchto inteligentných, chápavých očí si teda môžete byť istí, že v nich prebieha komplexná a zmysluplná práca.
Prečítajte si tiež
- Prečo mačky vrčia: skrytý mechanizmus starodávneho porozumenia
- Ako čítať mačací bozk: prečo na vás pomaly žmurká
