Vo svete domácich zvierat sa činčily odlišujú skutočne jedinečnou vlastnosťou.
Ich srsť je taká hustá, že v nej nemôžu žiť blchy a iné parazity a ich telo prakticky nemá žiadny zápach, uvádza .
Táto vlastnosť nie je náhodným šťastím, ale výsledkom evolučnej adaptácie na drsné podmienky vysokohorských Ánd. V chladnom a suchom podnebí, kde je nízka vlhkosť a málo vegetácie, by bolo nielen nerentabilné, ale aj nebezpečné produkovať silné pachy.
Silné pachy priťahujú predátorov a činčily sú ako hlodavce na konci potravinového reťazca. Príroda ich obdarila dokonalým maskovacím systémom, vďaka ktorému sú pre čuch svojich nepriateľov prakticky neviditeľné.
Aj ich termoregulácia funguje inak ako u ostatných cicavcov. Činčillám úplne chýbajú potné a mazové žľazy, ktoré sú u väčšiny zvierat hlavným zdrojom zápachu.
Namiesto potu regulujú svoju telesnú teplotu prostredníctvom obrovských ušných chlopní, ktoré sú prešpikované kapilárami, a prostredníctvom svojho jedinečného dýchania. Táto fyziologická vlastnosť dramaticky mení chemické zloženie ich tela.
Dokonca aj ich moč má v porovnaní s inými hlodavcami relatívne nízku koncentráciu amoniaku. Je to preto, lebo ich obličky sa naučili čo najefektívnejšie získavať vlhkosť zo všetkého, čo skonzumujú.
Jeden chovateľ z Uralu, ktorý sa činčilám venuje už mnoho rokov, s úsmevom poznamenal, že jeho chovné stanice páchnu jednoducho senom a suchou drevnou výplňou. Túto vôňu prirovnal k vôni starej knihy alebo jesenného lesa, ale nie zvieraťa.
Táto hygienická idylka má však aj svoju odvrátenú stránku. Hustá srsť, zbavená prirodzeného mastného maziva, kategoricky neznáša vlhkosť. Keď je mokrá, okamžite absorbuje vodu ako špongia a dlho trvá, kým vyschne.
Mokrá kožušina sa stáva živnou pôdou pre plesne, preto sa činčily v prírode nikdy nekúpali vo vode. Namiesto toho sa s veľkým potešením kúpu v jemnom sopečnom piesku alebo zeolitovom prachu.
Táto procedúra im nielenže očistí srsť od prebytočnej mastnoty a špiny, ale zároveň im prináša neuveriteľné potešenie. Pozorovať činčilu, ako sa váľa v piesku, je pre majiteľa estetickým potešením.
Ich čistota sa stala súčasťou príslovia a úpravou trávia niekoľko hodín denne. Svoju srsť si olizujú dlhým jazykom a prednými končatinami, čím si udržiavajú prirodzenú „neviditeľnosť“.
Táto vlastnosť z nich robí ideálnych domácich miláčikov do bytu a pre ľudí s citlivým čuchom alebo so sklonom k alergiám. Hoci je ich srsť hustá, nerozširuje alergény ako mačacia alebo psia srsť.
Treba však mať na pamäti, že nedostatok zápachu nie je odpustkom za zlú starostlivosť. Klietku je stále potrebné pravidelne čistiť a piesok v klietke na kúpanie je potrebné často meniť, aby bol účinný.
Činčila dokazuje, že byť nenápadný neznamená byť nezaujímavý. Ich skrytý a čistotný charakter len podčiarkuje ich výnimočnosť vo svete domácich zvierat.
Sú ako malí mimozemšťania z ďalekých hôr, ktorých biológia nám pripomína, aké rozmanité sú cesty evolúcie. Ich obsah je príležitosťou dotknúť sa tohto krehkého sveta, ktorý vonia iba senom.
Prečítajte si tiež
- Čo sa stane, keď sa papagáj nudí: pravda o deštruktívnom správaní a ako mu predísť
- Prečo pes nakláňa hlavu: prekvapivé dôvody dotykového zvyku
